Príloha 2b

Zabezpečenie informačnej databázy RRA

Základná charakteristika územia pôsobnosti RRA zverejnená

na Web stránke RRA

I. časť: Územná pôsobnosť: okres Trebišov:

ÚVOD

Na území okresu Trebišov sa nachádza 82 sídiel, z toho štyri mestá (Trebišov, Sečovce a Kráľovský Chlmec a Čierna nad Tisou ). Okres susedí s dvoma okresmi Košického /Michalovce, Košice – okolie/ a jedným z Prešovského kraja / Vranov nad Topľou. Z celkovej plochy okresu 1 073,7 km² zaberá asi 73,5 % poľnohospodárska pôda, z ktorej orná pôda tvorí 72%. Lesy sú rovnomerne rozložené, prevládajú listnaté lesy, vo Volovských vrchoch bukové a jedľové, zaberajú 13,4% plochy okresu.. Okres je dodnes jedným z najproduktívnejších v rámci Košického kraja v rámci poľnohospodárskej produkcie.

Charakteristika územia

Prírodné pomery

Okres Trebišov

Charakter územia okresu Trebišov je v prevažnej miere nížinný a rovinatý s priemernou nadmorskou výškou 115m nad morom. Nachádza sa tu miesto s najnižšou nadmorskou výškou v SR t.j. 94 m v katastri obce Klín nad Bodrogom. Malú hornatú časť územia tvorí Zemplínska vrchovina s nadmorskou výškou 469mnm; v západnej časti okresu sa nachádza Slanské pohorie. Rovinatá časť okresu je odlesnená a tvorí ju kultúrna step. Územie mesta Trebišov je nížinaté. Nadmorská výška stredu mesta je 109mnm. Minimálna nadmorská výška je 101mnm.

Geologické pomery

Okres Trebišov

Pôda v meste Trebišov je zastúpená černozemou, hnedozemou a lúžnymi pôdami, ktoré sa tu vyskytujú ako subtypy. Rozšírená je spraš, ktorá tvorí niekoľko metrov silný, plošne rozsiahly pokryv. Z geologického hľadiska ide o dôležitý sediment, na ktorom vznikla pôda ako dôležitý indikátor klimatických zmien. Nachádzajú sa tu rudné nerastné suroviny a zemný plyn.

Klimatické pomery

Okres Trebišov

Z klimatického hľadiska okrese Trebišov ide o kontinentálne podnebie v klimatickej oblasti teplej, mierne suchej s chladnou zimou. Dlhodobý ročný priemer zrážok je 593 mm. Priemerné ročné teploty dosahujú 9,0 ^oC. Príznačné je veľmi nerovnomerné rozloženie zrážok v priebehu roka, charakterizované prívalovým typom zrážok, ale aj dlhotrvajúcimi obdobiami sucha. Prevláda severný vietor, spravidla silný, chladný a výsušný. Nositeľom dažďa je západný vietor. Rast zastavanej plochy a nepriaznivé vodohospodárske zásahy sa v povodí prejavujú klimatickými zmenami, najmä v náraste teploty a zrážok v celej oblasti. Tieto zmeny charakterizuje vysušovanie okolia, stráca sa schopnosť udržať zrážkové vody priamo v krajine, kam padne, ale prudšie steká povrchom priamo, alebo cez prítoky do Bodrogu.

Hydrologické pomery

Okres Trebišov:

Územie okresu patrí svojou geografickou polohou aj hydrologickou príslušnosťou k povodiu rieky Bodrog. Mestom preteká rieka Ondava. Vodný režim charakterizuje povodie Bodrogu so sútokom Laborca, Latorice a Ondavy. Hraničnými riekami sú Tisa, Roňava a Malá Krčava. Z hľadiska zloženia pôdy prevažnú časť územia ťažké a hlboké /75%/, stredne ťažké /20%/,ľahké a kamenisté pôdy sa vyskytujú len ojedinele. Najväčšie zastúpenie má nivná pôda.

Demografia a sociálna štruktúra

Podklady v rámci sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2007:

Okres Trebišov:

Okres Trebišov mal k 30.6.2007 104 676 obyvateľov, z toho 54032 žien, / k 31.12.2007 104 633 obyvateľov, z toho 54 010 žien/. V predproduktívnom veku 19 694 obyvateľov, v produktívnom veku 65 947 a v poproduktívnom veku 18 992 obyvateľov. Priemerný vek obyvateľstva je M- 34,18 a ženy 37,97 rokov. K 30. 6. 2007 je index starnutia u mužov 57,32 a u žien 138,12, Čiže ide o represívny typ populácie. Miera evidovanej nezamestnanosti z dispon. Počtu evid. Nezam. v okrese bola k 30. 6. 2007 – 20,15% / k 30.6. 2007 – 23,64% /, čo znamená druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci okresov kraja. Napriek tomu okres zaznamenal oproti predošlým rokom pokles nezamestnanosti, pretože v roku k 31. 12. 1998 bola miera nezamestnanosti v okrese 26,82. Mesto Trebišov je prirodzeným historickým aj ekonomickým centrom okresu a jedným z centier Dolného Zemplína, obyvateľstvo okolitých obcí dochádza za prácou do mesta Trebišov, ale aj do Michaloviec a Košíc. Rozloha okresu je 1073,7 km2. Nachádza sa tu 82 obcí. Hustota obyvateľstva je 97,4 obyvateľa na km2. 41,4% žije v 4 mestách okresu. Najviac – 31 obcí je veľkostnej kategórie 500 – 999 obyvateľov. Za prvý polrok 2006 je prirodzený prírastok 45 osôb, do okresu sa prisťahovalo 330 osôb a vysťahovalo sa 312 osôb. Celkový prírastok je 18 osôb. V okrese Trebišov dochádza od roku 2000 k trvalému znižovaniu počtu obyvateľov. Najväčším podiel na tejto skutočnosti má vysťahovanie sa obyvateľov do iných regiónov so súbežným poklesom absolútnych hodnôt prirodzeného prírastku.

Počet obyvateľov mesta Trebišov ako centra okresu Trebišov:

V meste k 31.12. 2000 - 22 800 obyvateľov

Miera nezamestnanosti: k 30.11. 2006 – 14,56% .

Rozvoj populácie stúpajúci.

Trebišov leží vo Východoslovenskej nížine na pravom brehu rieky Ondava. Prvá písomná zmienka o obci a hrade Parič je z roku 1254. Hrad bol strediskom panstva, ku ktorému patrilo 6 sídiel. V roku 1526 sa na hrade zišiel uhorský snem, ktorý rokoval o protitureckých opatreniach. Od roku 1439 sa Trebišov rozvíjal ako zemepanské mestečko, v roku 1910 tu vybudovali cukrovar. Nachádzalo sa tu viac poľnohospodárskych závodov, ktoré po roku 1990 postupne zaniklo. Za posledné roky Trebišov stratil migráciou 1884 osôb. Najviac ide prevažne o osoby v produktívnom veku s vyšším stupňom vzdelania.

Z národnostného hľadiska sa k slovenskej národnosti hlási 69 % obyvateľov mesta. K ostatným národnostiam sa v meste prihlásilo: k maďarskej 26 %, k rómskej 4 %, k inej: 1 %.

3.2 Vzdelanostná úroveň

Okres Trebišov:

K rozvojovým impulzom okresu Trebišov patrí aj vybudovaný systém vzdelávania na školách a vzdelanostná úroveň jeho obyvateľov. Vzdelávacia základňa, vytvorená sieťou stredných škôl zabezpečuje reprodukciu kvalifikovaných pracovných síl. V zriaďovateľskej pôsobnosti KSK je 116 stredných škôl, špeciálne stredné školy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu KK a okrem toho sa tu nachádzajú súkromné stredné školy. Základné školy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí.

Okres Trebišov je sídlom vysunutého pracoviska Univerzity z Komárna v Kráľovskom Chlmci. Okrem nej sa v okrese nachádza 66 základných škôl, 9 stredných odborných učilísk, 4 gymnáziá a 7 odborných škôl.

Príprava stredných odborných kádrov pre potreby cestovného ruchu je zabezpečená na stredných odborných školách (hotelových akadémiách a stredných poľnohospodárskych školách) a stredných odborných učilištiach KSK. Hotelové akadémie sú v mestách Košice, Michalovce, Trebišov, Spišská Nová Ves a Rožňava. Stredné odborné učilištia sú v Košiciach, Barci, Rožňave, Dobšinej/ Nižnej Slanej, Štítniku, Spišskej Novej Vsi, Krompachoch, Prakovciach, Trebišove, Viničkách, Veľkých Kapušanoch, Príbeníku, Sečovciach, Sobranciach a v Michalovciach. Študijné odbory agropodnikanie sa vyučujú na poľnohospodárskych stredných školách (Michalovce, Veľké Kapušany) a na SOUP v Štítniku. Celkove sa vyučuje 8 odborov:

- manažment regionálneho cestovného ruchu

- pracovník marketingu

- čašník, servírka

- kuchár

- hostinský, hostinská

- obchodná prevádzka - práca pri príprave jedál

- agropodnikanie – agroturistika

- agropodnikateľ – turistika na vidieku

Pracovné príležitosti ekonomicky aktívneho obyvateľstva

Košický kraj

Top 8 sektorov z roku 1997 sa nachádza aj v súčasnej Top 10-ke sektorov z roku 2004. Nedá sa povedať, že by výrazne prevládal jeden alebo dva sektory, z pohľadu investovania je štruktúra relatívne diverzifikovaná a s postupom času sa ani výrazne nemení, vykazuje relatívnu stabilitu.

Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú lokalizáciu investorov v rámci Slovenska, je štátna politika, ktorá svojimi podpornými nástrojmi môže motivovať investorov nielen k tomu, aby sa rozhodli investovať v Slovenskej republike, ale môže ich rôznymi nástrojmi motivovať aj k tomu, aby svoje plánované investície umiestnili v zaostalejších regiónoch Slovenska. Lokalizačné rozhodnutia investorov sú ovplyvňované viacerými faktormi ako napríklad dopravná infraštruktúra, dostupnosť dodávateľov, surovín, blízkosť odbytových trhov, dostupnosť kvalitných ľudských zdrojov, legislatíva atď.

Pracovné príležitosti ekonomicky aktívneho obyvateľstva

Košický kraj zaberá juhovýchodnú časť republiky a má rozlohu 6 753 km² a svojím územím zaberá 14 % rozlohy SR. Tvorí ho 11 okresov, z toho 4 sú vytvorené v meste Košice. Rozlohou najväčším okresom je Košice okolie, ktorý obkolesuje krajské mesto Košice. Počtom obyvateľov 772,5 tis. (k 06/2006) je kraj druhý najväčší z ôsmych krajov Slovenska.

Hraničí s dvoma štátmi, a to s Ukrajinou a Maďarskom, čo vytvára veľmi priaznivé predpoklady a podmienky pre prihraničnú spoluprácu v ekonomickej oblasti i v rámci rozvoja cestovného ruchu. Na území okresu Košice mesto sa nachádza rozsiahla oblasť surovinových zásob. V kraji sa nachádzajú energetické, rudné i nerudné suroviny. Z energetických sú to ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov, z ďalších surovín majú význam železné, polymetalické rudy v Slovenskom rudohorí v okrese Spišská Nová Ves, magnezit v Košiciach, kamenná soľ v Michalovciach, strieborné rudy, mastenec a sadrovec v Rožňave a Spišskej Novej Vsi, okrem toho sa v kraji nachádzajú rôzne druhy stavebného kameňa, tehliarske hliny, vápenec, kaolín, štrkopiesky a i.

V okrese Trebišov sa agentúrou SARIO neimplementoval žiadny investičný projekt. To však neznamená, že do tohto okresu neprišiel za sledované obdobie žiadny investor. Je nutné pripomenúť, že v rámci tohto celku bolo najviac investícií realizovaných v priemyselnom parku Kechnec v okrese Košice okolie.

Okres Trebišov

Medzi hlavných zamestnávateľov v meste Trebišov okrem verejnej správy patrí čokoládovňa Deva –Leonidas, Vagonka Trebišov aj keď v podstatne zredukovanej forme oproti minulosti. Najviac je rozvinuté malé podnikanie v oblasti služieb.

Vývoj podielu uchádzačov podľa stupňa dosiahnutého vzdelania

Okres Trebišov:

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Trebišov bola k 31.10. 2008 – 17,2%, čo znamená druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci okresov kraja.

Košický kraj zaberá juhovýchodnú časť republiky a má rozlohu 6 753 km² a svojím územím zaberá 14 % rozlohy SR. O zlepšenej situácii pre vstup zahraničných subjektov a kapitálu svedčí skutočnosť, že počet subjektov so zahraničným a medzinárodným vlastníctvom oproti predchádzajúcemu obdobiu v Košickom kraji vzrástol. Najdôležitejším investorom je americká spoločnosť US STEEL a.s Košice, potom Molex Slovakia a.s, Siemens, Ford, Valeo Slovakia, s.r.o a ďalšie, ktoré sídlia v meste Košice a priemyselnom parku Kechnec.

Okres Trebišov

Je rozlohou a počtom obyvateľov 104 633 tretím najväčším v kraji.

Samotný okres hraničí s dvoma štátmi, a to s Ukrajinou a Maďarskom, čo vytvára veľmi priaznivé predpoklady a podmienky pre prihraničnú spoluprácu v ekonomickej oblasti i v rámci rozvoja cestovného ruchu. Na území okresu Trebišov sa nachádza rozsiahla oblasť surovinových zásob. V kraji sa nachádzajú energetické, rudné i nerudné suroviny. Nachádzajú sa tu ložiská zemného plynu / Trebišov, Višňov/, antracitu / Veľká Tŕňa/, betonitu pre zlievárenské účely / Kuzmice, Brezina, Michaľany, Veľaty, Luhyňa/, vápenca na poľnohospodárske účely /Ladmovce/, stavebného kameňa /Brehov, Ladmovce, Zemplín /, pieskov a štrkopieskov /južná časť okresu/. Nerastná surovinová základňa zásadne neovplyvňuje problematiku zamestnanosti v okrese.

Počet evidovaných nezamestnaných

	1996	2001	2002	2004	2006
	Mesto Trebišov
Celkom	1833	2811	2859	2266
z toho ženy	830	1086	1183	1039
%		27,52	27,41	19,83
	Okres Trebišov
Celkom	9791	16226	16325	14086	11980
z toho ženy	5164	6930	7035	6606	5908
%	21,32	33,53	32,98	27,79	23,64

Domový a bytový fond, štruktúra osídlenia a využitie územia

Okres Trebišov:

V okrese Trebišov bolo k 1.1. 2006 rozostavaných 312 bytov z toho 135 v rodinných domoch. K 30.6.2006 bol nárast rozostavaných bytov o 19, z toho rodinných domov o 8. V okrese je 288 bytov na 100 obyvateľov.

Mesto Trebišov:

Podľa sčítania v roku 2001 bolo v Trebišove trvale obývaných 2120 domov toho bolo 1854 rodinných domov, neobývaných bolo 96. Priemerný vek domu 27,5 roka. Úroveň technickej vybavenosti bytového fondu je uspokojivá. Problémom je vysoká energetická náročnosť bytových objektov. Veľkým problémom je aj zanedbanosť bytového fondu, a to hlavne bytových domov, spôsobená dlhodobo podhodnotenou údržbou, jeho dôsledkom je znižovanie finančnej a úžitkovej hodnoty bytových objektov. Špecifické problémy sú spojené s panelovými domami, ktoré sú dané konštrukčnými vadami, nevhodnými projektmi, nedostatočnou údržbou a sú zvýraznené tým, že panelové objekty tvoria väčšinu bytového fondu. Súvisiacim problémom je pretrvávajúci nedostatok zdrojov na riadnu starostlivosť o bytový fond, na odstraňovanie zanedbanej údržby a na modernizáciu a rekonštrukciu.

Kultúrno – historické hodnoty územia

Okres Trebišov:

Trebišovský barokovo – klasicistický kaštieľ bol postavený v 18. storočí zo zvyškov vodného hradu Parič. V 19. storočí ho zdedila rodina Andrássyovcov, ktorá ho rozšírila, prestavala v neobarokovom slohu a obklopila rozsiahlym francúzskym parkom. V parku sa nachádza mauzóleum Adrássyovskej rodiny, postavené v neo – gotickom slohu. Je sídlom vlastivedného múzea. ďalej je to gotický rímskokatolícky kostol a románsky kostol Sv. Ducha z 13. storočia.

Okrem pamiatok v meste Trebišov sa v okrese nachádzajú ďalšie kultúrne pamiatky ako známy

kaštieľ v Borši bol postavený v 16. storočí. V 17.storočí sa stal majetkom známej rodiny Rákocziovcov. Východná časť severného krídla a východné barokové krídlo bolo obnovené v rokoch 1940-1944. Podľa legendy na poschodí severozápadnej nárožnej bašty sa 27. 3. 1676 František Rákoczi II., neskorší vodca kuruckého povstania. Je tu zriadené múzeum Františka Rákocziho II. Ďalej je to zvonica v Malých Ozorovciach, kláštor rádu Premonštrátov s gotickou kaplnkou v Lelesi, zrúcaniny hradu vo Veľkom Kamenci a iné.

Okrem evidovaných národných kultúrnych pamiatok je v okrese navrhnutá na zápis do Zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva Tokajská vínna oblasť, nachádzajúca sa na území Slovenska. Archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie územia v období staršej doby kamennej ako aj prítomnosť bukohorskej, polgárskej, otomanskej a ďalších kultúr.

V okrese sa nachádza 8 kín, 2 múzeá, 1 galéria, 79 kultúrnych domov, 3 domy mládeže, 85 knižníc a 152 kostolov. V meste Trebišov je kultúrny dom so stálym kinom, prírodný amfiteáter, knižnica, 4 kostoly.

Rekreácia a cestovný ruch

Historické dedičstvo súvisiaceho územia kraja a teda aj okresu Trebišov, má tieto prvky:

- zrekonštruované historické centrá takmer všetkých historických miest kraja

- niektoré hrady, zámky a kaštiele – najzachovalejšie a najlepšie udržiavané na

Slovensku (Betliar - cena Europa Nostra 1994, Krásna hôrka), najimpozantnejšie feudálne zrúcaniny v Európe (UNESCO) – Spišský hrad – významné postavenie v histórii strednej Európy a Spiša, hrady Turniansky, Slanecký, Viniansky a ďalšie

- nástenné maľby v kostoloch a hradoch/kaštieľoch – nevyužívané pre potreby cestovného ruchu (okrem niekoľkých prípadov – Žehra, Štítnik)

- kláštory a kláštorné komplexy (Jasov, Brehov, Leles)

- solitéry – osamotené architektonické pamiatky (kaštiele, kúrie) roztrúsené na vidieku – k niektorým sa viažu historické osobnosti (Borša – František Rákoczy II., Staré – Zichy)

- viacero tradičných alebo súčasných múzeí, medzi ktorými je zriedkavé Múzeum gitár v Sobranciach, zriaďovanie mestských a obecných múzeí (Veľké Kapušany, Nižná Myšľa) – prehľad múzeí je v prílohe č. 5

- verejné a súkromné galérie – prehľad galérií je v prílohe č. 5

- jedinečné divadlá (Romathan – jediné rómske divadlo v SR, Thália – maďarské divadlo, regionálne divadlo v Spišskej Novej Vsi)

- výnimočné jaskynné bohatstvo, z ktorého sú unikátne Ochtinská aragonitová jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa – jaskynný systém Slovenského krasu je zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO

Okres Trebišov

V okrese Trebišov sa nachádza pre CR zaujímavá prírodná rezervácia Biele jazero, Dlhé a krátke Tice, rašelinisko Bôľ, Zatínsky luh, Poniklecová lúča. Okrem toho je tu Tokajská vínna oblasť s ponukou nocľahu a ochutnávky vín priamo v sídlach oblasti.

Mesto Trebišov:

Mestský park o rozlohe 62ha, športová hala, zimný štadión, plavecký areál, futbalový štadión, ďalšie ihriská a fitnes centrá. Hotel Zemplín a ďalšie ubytovacie možnosti v penziónoch a moteloch.

Súčasný stav kvality ŽP

Environmentálna regionalizácia SR z roku 1997 ( v súčasnosti prebieha jej aktualizácia na základe najnovších dát a metód), komplexným zhodnotením kvality ovzdušia, podzemnej a povrchovej vody, pôdy, horninového prostredia, bioty a ďalších faktorov, v intenciách Zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (viď §11) vymedzuje 5 stupňov kvality ŽP: 1. stupeň – prostredie vysokej úrovne

V rámci územia dotknutého stavbou prevláda 2. a 3. stupeň úrovne ŽP : vyhovujúce a mierne

narušené

Okres Trebišov

V Košickom kraji pretrváva deficit kvalitnej pitnej vody v dôsledku znečistenia zdrojov povrchových a podzemných vôd. Z dôvodu chýbajúcich ČOV je v kraji vysoká znečistenosť povrchových i podzemných zdrojov vody.

V roku 2000 bolo napojených na verejný vodovod 79,4% obyvateľov, najhoršia situácia je v okresoch Sobrance, Trebišov, Gelnica a Košice - okolie. Na verejnú kanalizáciu je napojených 56,7 % obyvateľov, zaostáva napojenie v okresoch Košice – okolie, Sobrance, Trebišov. V roku 1999 bolo v okrese Trebišov na verejnú kanalizáciu napojených len 7 sídiel a ČOV bola v 6 sídlach, ku ktorým patril aj Trebišov. Postupne sa napájajú ďalšie obce.

Zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd z verejných vodovodov

Stav k 31.12.2000

Okres	Počet obcí	Počet obyv. v tis.	Počet obcí s verejným vodovodom	% obyv. napojených na verejný vodovod	Počet obcí s verejnými kanalizáciami	Počet obcí s VK a ČOV	% obyv. napojených na verejnú kanalizáciu
Gelnica	20	30 175	11	65	5	2	47,4
Košice I –IV	1	241954	1	99	1	12	91,2
Košice-okol.	113	104 132	71	70,4	15	1	20,4
Michalovce	78	108 725	29	70,9	11	8	52,8
Rožňava	62	61 596	44	78,7	10	2	39,6
Sobrance	47	23 403	26	64,5	8	7	29
Sp.Nová Ves	36	92 313	26	72	8	6	59,7
Trebišov	82	101 449	58	64,6	8	6	33
Košický kraj	439	733 747	266	79,4	66	44	56,7

Zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd z verejných vodovodov

Stav k 31.12.2000

Okres	Počet obcí	Počet obyv. v tis.	Počet obcí s verejným vodovodom	% obyv. napojených na verejný vodovod	Počet obcí s verejnými kanalizáciami	Počet obcí s VK a ČOV	% obyv. napojených na verejnú kanalizáciu
Gelnica	20	30 175	11	65	5	2	47,4
Košice I –IV	1	241954	1	99	1	12	91,2
Košice-okol.	113	104 132	71	70,4	15	1	20,4
Michalovce	78	108 725	29	70,9	11	8	52,8
Rožňava	62	61 596	44	78,7	10	2	39,6
Sobrance	47	23 403	26	64,5	8	7	29
Sp.Nová Ves	36	92 313	26	72	8	6	59,7
Trebišov	82	101 449	58	64,6	8	6	33
Košický kraj	439	733 747	266	79,4	66	44	56,7

Zásobovanie pitnou vodou, vodné zdroje, odkanalizovanie a čistenie vody v Trebišove

Mesto Trebišov je zásobované pitnou vodou zo skupinového vodovodu Sečovce – Trebišov. Pre mesto je voda dodávaná z vodárenskej nádrže Starina a z vodných zdrojov Slovenského Nového Mesta. V katastrálnom území mesta sa nachádza vodný zdroj Andrejka a Kopaný jarok ako aj vodný zdroj Parchovany slúžia ako náhradný vodný zdroj. Na verejný vodovod je napojených 17 270 domácností, t.j. 75,9%. Dĺžka vodovodnej siete bez prípojok je 63,9km /rok 2004/ .

Odpadové vody mesta sú odvádzané jednotnou kanalizačnou sieťou s následným čistením v mechanicko – biologickej čističke odpadových vôd o kapacite 100 l/sek. , čo predstavuje 3153,6 tis. m³ za rok. Na verejnú kanalizáciu je napojených 69,4% obyvateľov mesta. Dĺžka kanalizačnej siete je 39,4km/rok 2004/. Produkcia odpadových vôd v roku 2004 bola 1545tis. m^3.

V meste Trebišov je plynofikovaných 92,1% bytov Celková dĺžka rozvodnej siete je 59km /rok 2004/. Spotreba plynu v roku 2002 dosiahla 22 190 tis. m3, z toho v domácnostiach 34,17%.

Príroda a krajina

Názov lokality skládky: Skládka odpadov Brehov v katastrálnom území Brehov, povolená Obv. Ú ŽP Trebišov, SIŽP -4.5.2004

Správca skládky: Združenie obcí pre separovaný zber N.O.

Rozloha: 3 600 m2

Objem: 50 000 m3

Životnosť skládky: 2008

Stavebná trieda: odpad, ktorý nie je nebezpečný

Zdravotný stav obyvateľstva

Okres Trebišov

Podľa údajov Štatistického úradu demografický vývoj obyvateľstva pokračuje v kraji klesajúcim trendom celkového počtu, v okrese Trebišov ide o mierny vzostup. Mierne poklesol počet potratov.

V rámci Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Trebišov na roky 2004 – 6 s výhľadom do roku 2013, oblasti 7 Zdravotníctvo sa priority zameriavajú na zlepšenie informovanosti, osvety a poskytovania zdravotníckych služieb obyvateľstvu. Predpokladá sa nezhoršovanie životného prostredia.

Územno-plánovacia dokumentácia územia

V rámci ÚPN VÚC Košického kraja, zmeny a doplnky 2004 sú zapracované v rámci jeho záväznej časti všetky navrhované činnosti, spracovávané v rámci Modernizácie železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Kysak /mimo/ - Košice. V rámci jeho ďalšej aktualizácie bude potrebné vychádzať z konečnej vybratej alternatívy v rámci analytickej časti. V existujúcej ÚPD sídiel bude potrebné v rámci ich aktualizácie zohľadniť navrhovanú, vybratú alternatívu. Bude sa to týkať zmien a doplnkov ÚPD všetkých dotknutých obcí.

Platná ÚPD a ďalšie relevantné dokumenty

Celoslovenské dokumenty, ktoré ovplyvňujú vývoj územia:

Národný plán /stratégia/ zamestnanosti, Národný plán rozvoja poľnohospodárstva a vidieka, Národná stratégia environmentálnych projektov, Národný plán konverzie priemyslu, Stratégia Trvalo udržateľného rozvoja SR – TUR SR, NATURA 2000/, Štátna politika zdravia /schv. Vl. SR 8.11.2000/

Národný strategický referenčný rámec so zapracovanými pripomienkami /NSRR SR/ je schv. Vl. SR jej uzn. Č. 16742 z 8.10. 2006 a jeho strategické ciele a priority.

Pre Národný strategický referenčný rámec - NSRR SR na roky 2007-13 boli v rámci jeho návrhu vytýčené ciele:

Prognóza vývoja investičného prostredia KSK /materiál, spracovaný KSK v roku 2006/

Koncepcia rozvoja cestovného ruchu KSK /materiál, prijatý na rokovaní zastupiteľstva KSK 25.4.2005/

Košický samosprávny kraj od svojho vzniku v roku 2002 považuje cestovný ruch za ekonomické odvetvie, čo sa prejavilo aj v prijatom Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Dôležitosť ekonomického prínosu cestovného ruchu a jeho potenciál rozvoja, osobitne možnosť využívania veľmi cenného prírodného a architektonického dedičstva, viedlo Košický samosprávny kraj k rozhodnutiu vypracovať koncepciu rozvoja cestovného ruchu.

Ciele, ktoré kraj koncepciou sleduje

1. Zadefinovanie vzájomného postavenia KSK, miestnych samospráv,

združení cestovného ruchu a orgánov štátnej správy

2. Zvýšenie podielu cestovného ruchu na ekonomickom raste

3. Oživenie domáceho cestovného ruchu

4. Zavedenie systému do organizácie cestovného ruchu

Okres Trebišov

Územný plán VÚC Zemplínskeho regiónu, schválený vl. SR nar. Č. 29 z 14.11.1995.

Územný plán mesta Trebišov, schválený uzn. Rady ONV č. 135/189 z roku 29.12.1989. Zmeny a doplnky, /Urban, v.o.s/, schv. Uzn. mestského zastupiteľstva mesta Trebišov č.1 z 1.3.2001. V súčasnosti sa spracováva nový ÚP.

Predmetná stavba je v súlade s územným plánom, nachádza sa na lokalite, definovanej ako plocha pre priemyselnú a stavebnú výrobu, skladové hospodárstvo a zariadenie technickej infraštruktúry, teda v priemyselnej zóne.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Trebišov na roky 2004 – 2006 s výhľadom do roku 2013. Sprac. ORR a CR mesta Trebišov v novembri 2004./schv. Uzn. mestského zastupiteľstva mesta Trebišov č. 9/2005 dňa 24. 2. 2005 .

Oblasť rozvoja: priemysel:

Priorita 1: Príprava podmienok pre rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb.

ZÁVER

Zvyšovanie ekonomickej, environmentálnej a sociálnej efektívnosti priemyslu a služieb v regiónoch vyžaduje rozvoj takých ekonomických procesov, ktoré budú zvyšovať podiel pridanej hodnoty, zvyšovať ich produktivitu, udržiavať a vytvárať pracovné miesta. Naznačené zmeny vedúce k rastu konkurencieschopnosti na domácom a globálnom trhu je možné docieliť iba prostredníctvom vyššej miery a efektívnosti využívania poznatkov a domácich, trvalo udržateľných zdrojov rastu. Takáto hospodárska štruktúra kladie dôraz na kvalifikované, zručné, a kreatívne ľudské zdroje, špičkové technológie, dostupnú a kvalitnú infraštruktúru. Vytvára tlak na trvalé zvyšovanie inovatívnosti a tým priamo a výrazne ovplyvňuje výkonnosť a konkurencieschopnosť regiónov SR. Problémom nízkej inovačnej schopnosti SR je aj nízka úroveň rizikového kapitálu, odrážajúce mieru zhodnotenia inovačnej zmeny. Pre výraznejšie naštartovanie inovačnej aktivity hlavne v podnikovom sektore bude potrebné preto intervenciami zvýšiť dostupnosť a stimulovať rozvoj rizikového kapitálu.

-Zlepšeniu potenciálu územia môže napomôc ť aj:

- Vypracovanie a implementácia krátkodobého a strednodobého programu rozvoja zdrojových zložiek ( ľudské, technologické, informačné atď. pre CR)

- Podpora rozvoja sídelnej štruktúry vytváraním polycentrickej siete centier osídlenia, ťažísk osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov

- Podpora rozvoja sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom

- podpora rozvoja centier druhej skupiny v jej druhej podskupine; Rožňava a Trebišov

- Významné zvýšenie ekonomickej aktivity malého a stredného podnikania z domácich zdrojov

- Zlepšenie podnikateľského prostredia

- Podpora uplatňovania nových technológií, reštrukturalizácia a mikroekonomická adaptácia

- Dobudovanie infraštruktúry

- Inštitucionálne a programové zabezpečenie rozvoja cestovného ruchu

- Podpora napojenia podnikateľských subjektov v rámci vytvorenia jednotného informačného systému cestovného ruchu (vrátane kultúrnych zariadení a aktivít) pre turistov

- Zvýšenie úrovne ponuky a dosiahnutie porovnateľnej šírky a kvality služieb s európskymi krajinami v existujúcich

- vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívania distribuovanej výroby elektriny v zmysle smerníc EU

- sanovanie a revitalizácia oblastí, resp. ich časti na území Košického kraja zaťažené s vysokým stupňom environmentálnej záťaže -strednozemplínska – na území okresov Michalovce a Trebišov,“

- Rešpektovanie pri organizácii, využívaní a rozvoji územia jeho prír. danosti, najmä na osobitne chránené územia, prvky ÚSES, v územiach patriacich so súvislej európskej sústavy chránených území a ich využívanie zosúladiť s funkciou ochrany prírody a krajiny

- Dosiahnutie trvalej udržateľnosti hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov v kraji pri snahe podporovať ďalšiu diverzifikáciu priemyselnej výroby, pričom osobitnú pozornosť venovať z hľadiska priemyselnej výroby zaostalým okresom Gelnica, Rožňava, Sobrance a Trebišov, prioritne vytvárať podmienky a chrániť územie pre zakladanie nových priemyselných parkov rôznych typov v lokalitách; Gelnica, Košice Pereš – letisko, Ďurkov, Svinica, Olšovany a Bidovce, Valaliky, Moldava nad Bodvou, Rožňava – Nadabula, Sobrance, Dobrá, Kráľovský Chlmec – Cerovo, Trebišov. Opatrenie 1.1. Vytváranie podmienok pre potenciálnych investorov s kvalitnými výrobnými programami.

Príloha 2b

Zabezpečenie informačnej databázy RRA

Základná charakteristika územia v území pôsobnosti RRA zverejnená

na Web stránke RRA

II. časť: Územná pôsobnosť: okresy III.-IV. Košice:

ÚVOD

Slovenská republika sa nachádza v strednej Európe, v jej vnútrozemí, na rozhraní bývalého východného a západného bloku. Rozloha štátu je 49 tis. km². Na tomto území žije 5,4 mil. Predmetom analýzy je okres Košice mesto okres Trebišov. Okres Košice – mesto tvorí samotné mesto Košice. Mesto Košice s počtom 235 tisíc obyvateľov je prirodzeným centrom východnej časti Slovenska. Mesto bolo už v stredoveku dôležitým obchodným tranzitným centrom obchodných ciest, či už vo vzťahu východ – západ alebo sever – juh (významná obchodná cesta zo stredoveku tzv. Jantárová cesta z Balkánu na sever Európy). Vzájomná blízkosť dvoch významných centier osídlenia vo východnej časti Slovenska Košíc a Prešova umožňuje intenzívny tok spoločenského života a svojim zázemím vytvára možnosti priestorovej sídelnej štruktúry nadregionálneho významu.

Infraštruktúra (cestná resp. diaľničná, letisková, železničná) má v súčasnosti rezervy, ktoré sa dajú v najbližšej dobe využiť. Po dobudovaní diaľničných ťahov, zvýšení štandardu letiska, či zmodernizovaní železničných tratí sa môžu Košice stať plnohodnotným „mestom budúcej Európy“. Taktiež môžu Košice a ich okolie využiť svoj v súčasnej dobe nedostatočne využívaný obrovský potenciál, (historický, kultúrny, prírodný, sociálny), ktorý môžu „predať“ smerom navonok. Tým sa v meste zlepší cestovný ruch, ktorý následne pomôže k jeho väčšiemu zviditeľneniu.

Charakteristika územia

Prírodné pomery

Okresy Košice III., IV.

Košická kotlina je charakterizovaná dvoma stupňami a to poriečnymi nivami a pahorkatinou. Poriečna niva sa tiahne pozdĺž Hornádu, kotlinová pahorkatina sa nachádza v juhovýchodnej časti územia medzi riekami Hornád a Torysa. Dané územie je budované štrkmi a pieskami, ktoré sú prikryté hlinito – ílovitými sedimentami. Časť územia zaberajú aj sprašové sedimenty.

Na vznik Košickej kotliny mali veľký vplyv tektonické poruchy hlavne tzv. hornádske zlomy a karpatské zlomy. Na modelovaní reliéfu kotliny sa zúčastňovali i svahové pohyby. V tejto oblasti môžeme pozorovať tri druhy pohybov t.j. zosuvy, zemné prúdy a povrchové plazenie.

Geologické pomery

Okresy Košice III., IV.

Územie a jeho okolie sa nachádza v poriečnej nive Hornádu. Rieka Hornád pramení na východnom úpätí masívu Kráľovej hole. Odtiaľ tok smeruje cez melafýri, paleogénne bridlice, pieskovce a zlepence, ďalej vytvára riečny tok vo vápencovom podloží Slovenského raja, Galmusu, masívu Čiernej hory, kde prechádza aj do kremencového podložia.

Klimatické pomery

Okresy Košice III., IV.

Hornád ovplyvňuje svojou prítomnosťou mnohé aglomerácie, prevažne mesto Košice, v rámci povodia aj Gelnicu, Spišskú Novú Ves, Prešov, Sabinov, Levoču, Poprad a Bardejov. Aj keď Hornád nepreteká cez všetky tieto mestá, prijíma prítoky, ktoré odtiaľ vedú, aj so všetkým znečistením. Rast zastavanej plochy a nepriaznivé vodohospodárske zásahy sa v povodí prejavujú klimatickými zmenami, najmä v náraste teploty a zrážok v celej oblasti. Tieto zmeny charakterizuje vysušovanie okolia, stráca sa schopnosť udržať zrážkové vody priamo v krajine, kam padne, ale prudšie steká povrchom priamo, alebo cez prítoky do Hornádu. Pôda v údoliach Hornádu býva zamrznutá 50 až 80 dní v roku, 48 až 80 dní sa tu drží sneh.

Hydrologické pomery

Okresy Košice III., IV.

Veľkosť celkového povodia rieky Hornád na území Slovenska: 4 403 štvorcových kilometrov Okresy povodia: Spišská Nová Ves, Košice mesto, Košice-okolie, Gelnica, Prešov, Sabinov, Poprad, Bardejov.

Demografia a sociálna štruktúra

Podklady v rámci sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2006:

Okresy Košice III., IV.

Počet obyvateľov k 31. 12. 2006 - 234 596, z toho 122 723 žien.

priemerný vek 36,9 rokov

Rozvoj populácie: stúpajúci

Miera nezamestnanosti: k 30.6. 2006: KE III- 7,32%, KE IV- 6,3%.

Stav obyvateľstva:

Vývoj reprodukcie obyvateľstva v 90 – tych rokoch bol charakterizovaný neustálym znižovaním pôrodnosti i prirodzeného prírastku. V posledných 2-3 rokoch sa v Košiciach zastavil pokles pôrodnosti i prirodzeného prírastku.

Vekovou štruktúrou patria Košice medzi mestá s najmladším obyvateľstvom na Slovensku.

Percentuálne tvoria obyvatelia v predproduktívnom veku 17,9 %, v produktívnom 63,9 %, v poproduktívnom 16,3 % a nezistení 1,9 %.

Z národnostného hľadiska sa k slovenskej národnosti hlási 89,1 % obyvateľov mesta. V absolútnom vyjadrení je to 210,2 tis. osôb. K ostatným národnostiam sa v meste prihlásilo: k maďarskej nár. 8 928 osôb ( 3,8 % ), rómskej 5 136 osôb ( 2,2 %), českej 2 784 osôb (1,2 %).

3.2 Vzdelanostná úroveň

Školské vzdelanie obyvateľov vo veku 16 a viac rokov

Najvyššie dokončené
Vzdelanie		Trebišov-mesto	Trebišov-mesto	Trebišov-okres
		Rok 1991	Rok 2001	Rok 2001
Základné		4455	3874	25156
Učňovské bez matur.	bez mat.	3780	4174	24307
Stredošk.	s mat.	4204	6171	24428
VŠ		1392	1901	4753
Bez šk. vzelania		128	337	1022
Bez údaja o vzdelaní		224	402	1366
Spolu		14183	16859	81032

K silným rozvojovým impulzom Košíc a ich okolia patrí aj dobre vybudovaný systém vzdelávania na školách a vzdelanostná úroveň jeho obyvateľov. Vzdelávacia základňa, vytvorená sieťou stredných a vysokých škôl v plnom rozsahu zabezpečuje reprodukciu kvalifikovaných pracovných síl. V zriaďovateľskej pôsobnosti KSK je 116 stredných škôl, špeciálne stredné školy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu KK a okrem toho sa tu nachádzajú súkromné stredné školy. Základné školy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí.

Košice sú sídlom troch univerzít (Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva, Univerzita P.J. Šafárika) a Vojenskej leteckej akadémie M.R. Štefánika. Zastúpené sú tu i fakulty niektorých ďalších škôl so sídlom mimo Košíc ako sú Ekonomická univerzita v Bratislave, Univerzita J.A. Komenského a Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre.

Pracovné príležitosti ekonomicky aktívneho obyvateľstva

Košický kraj

V októbri 2005 vláda SR schválila nové pravidlá v oblasti poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom. Hlavným cieľom vytvorenia jasných pravidiel v oblasti poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom bolo zabezpečiť efektívnejší a transparentnejší systém jej udeľovania.

Pracovné príležitosti ekonomicky aktívneho obyvateľstva

K 30.6.2006 bolo v Štatistickom registri zaevidovaných spolu 55 992 ekonomicky aktívnych subjektov. Celkový medziročný nárast počtu subjektov o 6,1% výraznejšie ovplyvnili podniky, počet ktorých sa zvýšil o desatinu. Počet fyzických osôb vzrástol o 4,8%. V počte podnikov prevažujú malé podniky s počtom do 49 zamestnancov , podiel ktorých tvorí 96,8%. O zlepšenej situácii pre vstup zahraničných subjektov a kapitálu svedčí skutočnosť, že počet subjektov so zahraničným a medzinárodným vlastníctvom oproti predchádzajúcemu obdobiu v Košickom kraji vzrástol. Najdôležitejším investorom je americká spoločnosť US STEEL a.s Košice, potom Molex Slovakia a.s, Siemens, Ford, Valeo Slovakia, s.r.o a ďalšie, ktoré sídlia v meste Košice a priemyselnom parku Kechnec. V rámci územia okresov Košice mesto a Košice okolie je zriadený priemyselných park Kechnec, Interport Košice – Bočiar, v rámci celého Košického kraja sú to ešte Michalovce a Spišská Nová Ves. V dotknutom území okresov Košice mesto a Košice okolie sú v príprave priemyselné parky Košice – Pereš letisko, Ďurkov-Svinica-Olšovany-Bidovce a Gelnica.

Vývoj hrubého domáceho produktu v mld. Sk

Územie	1996	1997	1998	1999	2000
Košický kraj	78,21	89,80	103,0	109,0	124,7
Slovensko	575,7	686,1	750,8	815,3	887,2
Podiel KE kraja v %	13,6	13,1	13,7	13,4	14,1

Organizačná Štruktúra hospodárstva

	Mesto Trebišov			Okres Trebišov
	1999	2001	2003	1999	2001	2003	2006
Právnické osoby	413	318	341	968	1059	1106
V tom: podniky	326	238	273	605	604	571
Neziskové organizácie	87	80	104	363	455	535
Fyzické osoby	1092	1140	1174	3908	3479	3618
V tom: živnostníci	943	1006	1034	2717	2815	2955
slobodné povolania	82	85	94	178	183	192
samost.hosp. roľníci	67	49	46	1013	481	471
Spolu	1505	1458	1515	4876	4538	4724
Zdroj: PHaSR mesta Trebišov

Trendy v ponuke práce

Vzdelaná pracovná sila (predovšetkým tá voľná – čiže nezamestnaní ľudia) je dôležitým faktorom vplývajúcim na rozhodnutia investorov o umiestnení svojej investície v určitej krajine, resp. regióne. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR sleduje nezamestnanosť aj podľa postavenia podľa klasifikácie zamestnaní (KZAM) v poslednom zamestnaní.

Vývoj podielu uchádzačov podľa stupňa dosiahnutého vzdelania

Okresy Košice III., IV.

Vysvetlivky:

St. 0 – bez vzdelania St. 6 – úplné stredné odborné s maturitou

St. 1 – základné vzdelanie St. 7 – vyššie vzdelanie

St. 2 – vyučenie St. 8 – vysokoškolské

St. 3 – stredné odborné bez maturity St. 9 – vedecká práca

St. 4 – úplné stredné s maturitou

St. 5 – úplné stredné všeobecné s maturitou

Vývoj počtu uchádzačov podľa stupňa dosiahnutého vzdelania

Zdroj:PHaSR mesta Košice,2004

Zhrnutie:

- dlhodobo dosahujú najvyššie počty i podiely uchádzači so základným vzdelaním ( st. 1 ) a vyučení ( st. 2 ), kde sú hodnoty oboch skupín v súčasnosti takmer zhodné

- zaujímavo pôsobí fakt, že od roku 1999 je podiel uchádzačov s vysokoškolským vzdelaním (st. 8 ) vyšší ako uchádzačov s najnižším stupňom ( 0 ), t. j. bez vzdelania

- počet uchádzačov s vysokoškolským vzdelaním bol jediný, ktorý vo všetkých ostatných kategóriách počet klesol v súlade s celkovým trendom

Okresy Košice III., IV.

Nezamestnanosť index

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

počet nezamest.

(osôb) Košice 12 350 14 936 20 132 20 974 21 136 19 797 16 26O

Košic. Kraj 64 445 78 311 97 351 93 517 99 492 96 379 89 629

Miera nezamest.

(%) Košice 11,1 13,3 17,3 17,9 17,9 16,5

Košic. kraj 17,1 20,7 26,0 24,3 25,5 24,2

Slovensko 12,5 15,6 19,1 17,9 18,6 17,4

Zdroj MMK

Najvyšší počet i miera nezamestnanosti boli v Košiciach v roku 2001. Od tohto obdobia počet nezamestnaných klesol. V Košiciach je nižšia miera nezamestnanosti ako je miera za celé Slovensko a je značne priaznivejšia ako v celom Košickom kraji. Podľa štruktúry nezamestnaných znepokojujúci je údaj o počte nezamestnaných z radov absolventov škôl, ktorých bolo evidovaných na úradoch práce v roku 2002 spolu 1 649, čo bol najvyšší počet za posledných sedem rokov.

Počet evidovaných nezamestnaných

	1996	2001	2002	2004	2006
	Mesto Trebišov
Celkom	1833	2811	2859	2266
z toho ženy	830	1086	1183	1039
%		27,52	27,41	19,83
	Okres Trebišov
Celkom	9791	16226	16325	14086	11980
z toho ženy	5164	6930	7035	6606	5908
%	21,32	33,53	32,98	27,79	23,64

Domový a bytový fond, štruktúra osídlenia a využitie územia

Okresy Košice III., IV.

Podľa Sčítania v roku 2001 bolo v Košiciach trvale obývaných bytov 82.408, z toho 9.057 v rodinných domoch. Trvalo neobývaných bytov 4.418, čo je cca 5 % z úhrnného bytového fondu. Úroveň technickej vybavenosti bytového fondu je celkom uspokojivá; podľa údajov z roku 2001 malo 97,7 % bytov vlastnú kúpeľňu alebo sprchový kút a splachovacie WC a je napojených na kanalizačnú sieť. Ústredným kúrením je vybavených 92,7 %, z toho diaľkové ústredné kúrenie je napojených 82 % bytov.

Priemerný vek domového fondu je relatívne vysoký ( cca 35 rokov), pričom u rodinných domov bol priemerný vek 36 rokov a u bytových domov 31 rokov. Problémom je vysoká energetická náročnosť bytových objektov. Veľkým problémom je aj zanedbanosť bytového fondu, a to hlavne bytových domov, spôsobená dlhodobo podhodnotenou údržbou, jeho dôsledkom je znižovanie finančnej a úžitkovej hodnoty bytových objektov. Špecifické problémy sú spojené s panelovými domami, ktoré sú dané konštrukčnými vadami, nevhodnými projektmi, nedostatočnou údržbou a sú zvýraznené tým, že panelové objekty tvoria väčšinu bytového fondu. Súvisiacim problémom je pretrvávajúci nedostatok zdrojov na riadnu starostlivosť o bytový fond, na odstraňovanie zanedbanej údržby a na modernizáciu a rekonštrukciu.

Kultúrno – historické hodnoty územia

Košický kraj:

Podľa zákona NR SR č. 49 /2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu sa kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok považujú za "národné kultúrne pamiatky". Pôvodná kategória Národných kultúrnych pamiatok (NKP) národných kultúrnych pamiatok sa s ohľadom na tradície a dokumentovanie tohto javu zachová iba ako údaj v príslušnom registri ústredného zoznamu. Tieto pamiatky tvoria aj teraz významnú časť pamiatkového fondu. V rámci dotknutého územia je to hlavne Mestská pamiatková rezervácia Košice, vyhlásená v roku 1983.

Mesto Košice:

Evidovaných je 839 národných kultúrnych pamiatok, v roku 1983 bola vyhlásená najväčšia Mestská pamiatková rezervácia na Slovensku. Medzi najhodnotnejšie objekty patrí Dóm sv. Alžbety – gotická stavba, Michalská kaplnka – gotická stavba, Urbanova veža – pôvodne gotická, niekoľkokrát po požiaroch prestavaná a ďalšie hodnotné objekty ako aj samotné historické jadro mesta.

Rekreácia a cestovný ruch

Košický kraj

Z pohľadu CR sú Košice súčasťou regiónu, ktorý je vymedzený oblúkom Karpát, zahŕňa Vých. aj časť Str. Slovenska, Maďarska , Poľska aj Podkarpatskej Rusi. Je prirodzeným centrom celého východného Slovenska, kde sa nachádzajú najväčšie prírodné atraktivity: Slovenska (7 z 9 národných parkov Slovenska, 4 chránené krajinné oblasti a najvýznamnejšie kultúrne pamiatky (7 mestských pamiatkových rezervácií – mesto Bardejov zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, podobne ako spišský kultúrno-historický komplex)). V priľahlej časti Maďarska sa nachádza národný park Aggtelek a 5 ďalších chránených území, z ktorých Zempléni tájvédelmi korzet sa nachádza 20 km od Košíc. Na Poľskej strane sú 4 národné parky a 4 chránené územia. Sú prirodzeným pokračovaním slovenských NP CHKO. Všetky sú v dostupnosti 2 hodín od Košíc. Lyžiarske strediská, jazerá, kúpele (Bardejovské kúpele a Krynica), termálne kúpaliská (v súčasnosti iba potenciál), kultúrne pamiatky – Gemerská gotika, Spišská renesancia, Košická secesia, drevené kostoly, hrady, kaštiele, kláštory; Dobšinská ľadová jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, opálové bane Dubník, archeologické náleziská Nižná Myšľa, mauzóleum v Krásnohorskom podhradí, Herľanský gejzír, rómske divadlo.

Okresy Košice III., IV.

– kultúrne dedičstvo:

o historické centrum – mestská pamiatková rezervácia s najväčšou gotickou katedrálou v krajine

o jeden z troch najväčších a najvzácnejších pokladov na svete: Košický zlatý poklad - 3000 zlatých mincí 81 rôznych pôvodov (16. a 17. stor. 1 zo 4. stor. pr. K.) – vystavený vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach

o jedna z najkrajších budov divadla z 19. stor. v Európe postavená Adolphom Langom v r. 1843

Mesto Košice:

Rekreačná oblasť Alpinka, lyžiarske stredisko Kavečany, Jahodná, ZOO Kavečany, rekreačná oblasť Anička, Bankov, Jahodná, Čermeľ, mestské kúpaliská, kultúro – historické jadro mesta Košice s najväčším počtom pamiatok na Slovensku. Okrem cykloturistiky sa v meste rozvíja aj konferenčná turistika. Zariadení pre tento fenomén je stále nedostatok. V rámci športových podujatí napriek úspechu košických kolektívnych športov a to najmä hokeju a basketbalu nie sú v meste dostatočné a kvalitné ubytovacie kapacity pre organizovanie európskych a svetových podujatí.

Súčasný stav kvality ŽP

2. stupeň – prostredie vyhovujúce

3. stupeň – prostredie mierne narušené

4. stupeň – prostredie narušené

5. stupeň – prostredie silne narušené

V rámci územia dotknutého stavbou prevláda 2. a 3. stupeň úrovne ŽP : vyhovujúce a mierne

narušené

Košický kraj

Posudzované územie patrí dlhodobo medzi územia narušené silne až extrémne narušené územia. Košická oblasť je zaradená medzi 9 zaťažených oblastí životného prostredia vymedzených v Slovenskej republike, v ktorých sa prelína najviac negatívnych vplyvov na územie, spôsobujúcich zhoršenie stavu životného prostredia. Znečistenie životného prostredia pochádza predovšetkým z veľkých priemyselných zdrojov (US STEEL Košice, TEKO Košice, Spaľovňa odpadov KOSIT Košice), významný je i podiel stredných a malých zdrojov znečistenia, poľnohospodárstva a automobilovej dopravy.

Veľmi výrazným zásahom do ekosystémov posudzovaného územia bola výstavba hutníckeho kombinátu VSŽ Košice (teraz US STEEL), magnezitového závodu v Košiciach i extrémny rast samotnej mestskej aglomerácie Košíc, ktoré priniesli okrem priamych vplyvov na vegetáciu a živočíšstvo územia aj silný prienik nepôvodných druhov flóry a fauny , ktoré vytláčajú v území pôvodné druhy z ich stanovíšť.

Z hľadiska poškodenia bioty posudzovaného územia možno v súčasnosti za kritické časti pokladať najmä západnú časť územia v samotnom areáli hutníckeho kombinátu US STEEL a jeho bezprostrednom okolí a severovýchodnú časť územia v hospodársko-sídelnej aglomerácii Košíc. Medzi relatívne stabilizované ekosystémy, so zvýšenou biodiverzitou rastlinných a živočíšnych spoločenstiev, možno pokladať ekosystémy najjužnejšej časti posudzovaného územia – oblasť Bodvianskej pahorkatiny, západnú časť posudzovaného územia - komplex Žobrák-Dúbrava a severnú časť posudzovaného územia v línii Košická hora – Viničná – Košický les – Čermeľské údolie – Vysoký vrch.

Kvalita ovzdušia

Okresy Košice III., IV.

Okrem frakcie suspendovaných častíc s priemerom menším ako 10 μm (PM₁₀) a ozónu nebola v roku 2005 na žiadnej AMS v aglomerácii prekročená limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí pre inú znečisťujúcu látku.

Na základe výsledkov štatistickej analýzy je možné predpokladať, že príspevok lokálnych zdro-jov k znečisteniu ovzdušia PM₁₀na jednotlivých staniciach nepresahuje 10 %, čo je v súlade s výsledkami v roku 2004. Hlavné lokálne zdroje sú najmä doprava, suspenzia a resuspenzia častíc z nedostatočne čistených komunikácií, stavenísk a iných mestských plôch.

Veľkosť celkového povodia rieky Hornád na území Slovenska: 4 403 štvorcových kilometrov Okresy povodia: Spišská Nová Ves, Košice, Košice-okolie, Gelnica, Prešov, Sabinov, Poprad, Bardejov. Rieka Hornád pramení na východnom úpätí masívu Kráľovej hole. Odtiaľ tok smeruje cez melafýri, paleogénne bridlice, pieskovce a zlepence, ďalej vytvára riečny tok vo vápencovom podloží Slovenského raja, Galmusu, masívu Čiernej hory, kde prechádza aj do kremencového podložia. Po prechode Košicami smeruje na juh, kde jej tok opúšťa Slovensko v smere do Maďarska. Posledná slovenská obec, v ktorej blízkosti preteká, je Trstené pri Hornáde. Na ceste k maďarským hraniciam preteká neogénnymi usadeninami. V závislosti od geologického podložia sa formuje aj tok rieky. Vo vápencoch sú to zvyčajne ostro zarezané a hlboké korytá, čo je najevidentnejšie v Slovenskom raji v lokalite Prielom Hornádu. Na paleogénnom a neogénnom podloží riečny prúd vytvoril plytké a široké korytá s početnými meandrami.

Zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd z verejných vodovodov

Stav k 31.12.2000

Okres	Počet obcí	Počet obyv. v tis.	Počet obcí s verejným vodovodom	% obyv. napojených na verejný vodovod	Počet obcí s verejnými kanalizáciami	Počet obcí s VK a ČOV	% obyv. napojených na verejnú kanalizáciu
Gelnica	20	30 175	11	65	5	2	47,4
Košice I –IV	1	241954	1	99	1	12	91,2
Košice-okol.	113	104 132	71	70,4	15	1	20,4
Michalovce	78	108 725	29	70,9	11	8	52,8
Rožňava	62	61 596	44	78,7	10	2	39,6
Sobrance	47	23 403	26	64,5	8	7	29
Sp.Nová Ves	36	92 313	26	72	8	6	59,7
Trebišov	82	101 449	58	64,6	8	6	33
Košický kraj	439	733 747	266	79,4	66	44	56,7

Príroda a krajina

Košický kraj

Na území Košického kraja sa nachádza národný park Slovenský raj, s účinnosťou od 1.3.2002 bol vyhlásený za národný park aj Slovenský kras. Slovenský kras je zaradený aj do siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO "Človek a biosféra ". Okrem národných parkov medzi veľkoplošné chránené územia patria aj CHKO – chránená krajinná oblasť Latorica, Vihorlat.

Rozlohy veľkoplošných chránených území:

NP Slovenský raj 19 763 ha

NP Slovenský kras 36 166 ha

CHKO Vihorlat 17 485 ha

CHKO Latorica 15 620 ha

V Košickom kraji bolo vyhlásených 108 chránených stromov.

Floristicky najbohatší je Slovenský kras, ktorý obsahuje 1400 druhov vyšších rastlín a Slovenský raj s 930 - mi druhmi vyšších rastlín

Významné chránené oblasti:

Mokrade patriace do Ramsarskej konvencie – NPR Senné rybníky , CHKO Latorica. Ramsarská konvencia je konvenciou o mokradiach majúcich medzinárodný význam, uvedené mokrade predstavujú biotopy vodného vtáctva.

Bilaterálne chránené oblasti: s Maďarskom – Slovenský kras – Aggtelek - Veľký Milič , Marocká hoľa - Zemplén

Medzi veľké problémy ochrany prírody a krajiny patrí nelegálny výrub stromov v chránených územiach (napr.NP Slovenský raj), či dochádza k devastácii prírodných hodnôt.

Spotreba jednotlivých druhov palív a energie

- za poľnohospodárstvo, lesníctvo, dopravu, priemysel a stavebníctvo

- zistené za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac

Rok 2000

Košický

Kraj

Čierne uhlie, hnedé uhlie, koks

Motorová nafta

Vykurovacie oleje

Zemný plyn

Podiel na SR

Tis.t %

Podiel na SR

tis.t %

Podiel na SR

tis.t. %

Podiel na SR

mil.m3 %

4 927 49,4

55 11

2 1,1

382 7,7

Zdroj – hodnotenie podmienok ŽP, KSK,r. 2002 a informácie z jednotlivých obecných úradov

Spaľovaním – spaľovňa komunálneho odpadu: Košice, Kokšov – Bakša,

Spaľovňa zdravotníckeho odpadu: Rožňava, Krompachy, Trebišov, Košice.

Na území kraja sa nachádzajú staré ekologické záťaže, väčšinou staré čierne skládky, opustené banské diela, povrchové lomy, haldy a depónie.

Od účinnosti nového zákona o odpadoch, t.j. od 1. júla 2001, bola uvedená do prevádzky nová skládka na zneškodňovanie nebezpečných odpadov v okrese Košice II: Skládka odpadov Košice - Myslava, stavba č.1 – II. etapa .

Zdravotný stav obyvateľstva

Okresy Košice III., IV.

V Košiciach existuje dostatočná sieť zdravotníckych zariadení:

Polikliniky samostatné: 3

Fakultné nemocnice s poliklinikou:2

Nemocnice s poliklinikou: 1

Úrad verejného zdravotníctva

Národné ústavy: 2

Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti 7

Vysoko špecializovaný geriatrický ústav 1

Záchranná služba Košice, Rastislavova 43

Lekárne a výdajne liekov 48

Výdajne zdravotných pomôcok 48

Zdravotnícke školy: 4

Zdravotnú výchovu a osvetu zabezpečuje Slovenský červený kríž a Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Zaočkovanosť detskej populácie v rámci povinného očkovania sa pohybuje od 96 – 99,3 %, čo presahuje Svetovou zdravotníckou organizáciou doporučených 95 %.

V záujme prevencie a včasného liečenia sa vykonáva aktívne vyhľadávanie nemocných u viacerých druhov ochorení (nádorové ochorenia, cukrovka, srdcovocievne ochorenia).

Podľa údajov Štatistického úradu demografický vývoj obyvateľstva pokračuje klesajúcim trendom celkového počtu. Mierne poklesol počet potratov (1 298, z toho samovoľné 217 ) .

Veľký výskyt civilizačných chorôb u nás je spôsobený vo veľkej miere nadmernou konzumáciou cukru, tukov, bielej múky a soli, ale aj nízkou spotrebou zeleniny, ovocia a strukovín. Veľká časť obyvateľstva trpí pritom nadváhou. Pri existujúcom nedostatku finančných zdrojov rodín je racionálna výživa nedostupná. V oblasti spoločenského stravovania existujú nedostatky v diétnom a v školskom stravovaní, badať tendenciu uplatňovania ekonomického efektu pred ponukou racionálnej stravy.

Na respiračných ochoreniach sa podieľa veľkou mierou stav ovzdušia. Košice patria medzi mestá s najviac znečisteným ovzduším. Na znečistení ovzdušia sa podieľa hlavne energetika, hutníctvo, spaľovanie odpadov, domáce kúreniská a doprava.

O stave duševného zdravia svedčia nasledovné ukazovatele za rok 2002:

- počet samovrážd 29

- počet samovražedných pokusov 51

- počet vyšetrení v psychiatrických ambulanciách: - pre dospelých 172 879

- detská a dorastová psychiatria 9 220

- alkoholizmus a drogovo závislí 12 093

- pre gerontopsychiatriu 322

- pre sexuológiu 843

- spolu 195 357

O evidencii drogovo závislých nie sú zatiaľ spoľahlivé údaje. Počet na 100 000 obyvateľov je nižší oproti celorepublikovému priemeru.

Zdroj K- PH a SR mesta Košice, 2004

Územno-plánovacia dokumentácia územia

Posúdenie očakávaného vývoja dotknutého územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala

Demografia a sociálna štruktúra dotknutých obcí je analyzovaná a zdokladovaná v stati III.3. Hlavne obce okresu Košice – okolie prežívajú socioekonmický útlm najmä z dôvodu malých pracovných možností, čo vedie k nutnosti dochádzky do práce do krajského mesta a znižovania celkovej životnej úrovne. Nerealizáciou plánovanej činnosti by sa zhoršila ekonomická situácia v meste Košice s následným ekonomickým dopadom aj na dotknuté obce.

Platná ÚPD a ďalšie relevantné dokumenty

Celoslovenské dokumenty, ktoré ovplyvňujú vývoj územia:

Národný strategický referenčný rámec so zapracovanými pripomienkami /NSRR SR/ je schv. Vl. SR jej uzn. Č. 16742 z 8.10. 2006 a jeho strategické ciele a priority.

Pre Národný strategický referenčný rámec - NSRR SR na roky 2007-13 boli v rámci jeho návrhu vytýčené ciele:

Strategický cieľ SR: Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja KSK /schv. Zastupiteľstvom KSK na jeho rokovaní 15.10.2002/

Územný plán Vyššieho územného celku Košického kraja /ÚPN VÚV KK/, vyhl.§1 Nariadenia vl. SR č. 281/1998 Z.Z. v prílohe č.2 - zmeny a doplnky 2004 /schválené zastupiteľstvom KSK 30.8.2004/

Prognóza vývoja investičného prostredia KSK /materiál, spracovaný KSK v roku 2006/

Koncepcia rozvoja cestovného ruchu KSK /materiál, prijatý na rokovaní zastupiteľstva KSK 25.4.2005/

Ciele, ktoré kraj koncepciou sleduje

5. Zadefinovanie vzájomného postavenia KSK, miestnych samospráv,

združení cestovného ruchu a orgánov štátnej správy

6. Zvýšenie podielu cestovného ruchu na ekonomickom raste

7. Oživenie domáceho cestovného ruchu

8. Zavedenie systému do organizácie cestovného ruchu

Okres Košice mesto:

Územný plán Hospodársko - sídelnej aglomerácie mesta Košice, schválený vl. SSR uzn. č.19 z 19.1. 1976

1973 – návrh - Urbion Bratislava

1984- doplnok - Stavoprojekt Košice

1994- Zmeny a doplnky ÚHA mesta Košice

Aktualizovaný cca 2 x do roka podľa potreby

Predmetná stavba je v súlade s územným plánom.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Košice. /schv. Uzn. mestského zastupiteľstva mesta Košice č. 620 dňa 18. nov. 2004 /. Je to program s víziou do roku 2020.

1. ných aktivít

ZÁVER

-Zlepšeniu potenciálu územia môže napomôcť aj:

- Vypracovanie a implementácia krátkodobého a strednodobého programu rozvoja zdrojových zložiek ( ľudské, technologické, informačné atď. pre CR)

- Podpora rozvoja sídelnej štruktúry vytváraním polycentrickej siete centier osídlenia, ťažísk osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov

- Podpora rozvoja sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom

- podpora rozvoja centier druhej skupiny v jej druhej podskupine; Rožňava a Trebišov

- Významné zvýšenie ekonomickej aktivity malého a stredného podnikania z domácich zdrojov

- Zlepšenie podnikateľského prostredia

- Podpora uplatňovania nových technológií, reštrukturalizácia a mikroekonomická adaptácia

- Dobudovanie infraštruktúry

- Inštitucionálne a programové zabezpečenie rozvoja cestovného ruchu

- Podpora napojenia podnikateľských subjektov v rámci vytvorenia jednotného informačného systému cestovného ruchu (vrátane kultúrnych zariadení a aktivít) pre turistov

- Zvýšenie úrovne ponuky a dosiahnutie porovnateľnej šírky a kvality služieb s európskymi krajinami v existujúcich

- sanácie a revitalizácia oblastí, resp. ich časti na území Košického kraja zaťažené s vysokým stupňom environmentálnej záťaže – stredno-zemplínska – na území okresov Michalovce a Trebišov,“

- Rešpektovanie pri organizácii, využívaní a rozvoji územia jeho prírodné danosti, najmä na osobitne chránené územia, prvky ÚSES, v územiach patriacich so súvislej európskej sústavy chránených území a ich využívanie zosúladiť s funkciou ochrany prírody a krajiny

- Dosiahnutie trvalej udržateľnosti hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov v kraji pri snahe podporovať ďalšiu diverzifikáciu priemyselnej výroby, pričom osobitnú pozornosť venovať z hľadiska priemyselnej výroby zaostalým okresom. Vytváranie podmienok pre potenciálnych investorov s kvalitnými výrobnými programami.