Príloha č. 3a

Zabezpečenie informačnej databázy RRA

I. Základná charakteristika obcí v území pôsobnosti RRA zverejnená na Web stránke RRA

Okres Terebišov:

Stav Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR):

Majú PHSR:

Bačka, Bačkov, Bara, Biel, Boľ, Borša, Boťany, Brehov, Brezina, Byšta, Cenkov, Čeľovce, Čechov, Černochov, Čierna, Čierna nad Tisou, Dargov, Dobrá, Dvorianky, Egreš, Hraň, Hrčeľ, Hriadky, Kašov, Kazimír, Kožuchov, Kráľovský Chlmec, Kravany, Kuzmice, Kysta, Ladmovce, Lastovce, Leles, Malá Tŕňa, Malé Ozorovce, Malé Trakany, Malý Kamenec, Michaľany, Nižný Žipov, Nový, Ruskov, Parchovany, Plechotice, Pribeník, Rad, Sečovce, Sirník, Slivník, Slovenské Nové Mesto, Somotor, Stanča, Stankovce, Strážne, Streda nad Bodrogom, Svätuše, Trebišov, Trnávka, Veľaty, Veľká Tŕňa, Veľké Ozorovce, Veľké Trakany, Veľký Horeš, Veľký Kamenec, Viničky, Vojčice, Vojka, Zatín, Zemplín, Zemplínska Nová Ves, Zemplínska Teplica, Zemplínske Jastrabie, Zemplínsky Branč

Nemajú PHSR:

Klin nad Bodrogom, Luhyňa, Malý Horeš, Novosad, Poľany, Soľnička, Svätá Mária, Svinice, Trnávka, Višňov, Zbehňov, Zemplínske Hradište

Z hľadiska sociálno-ekonomického rozvoja v okrese pretrvávajú najmä ekonomické problémy, ktoré neustúpili ani v roku 2008. Stagnácia hospodárskeho vývoja sa prejavila najmä vo vysokej miere nezamestnanosti regiónu, ktorá v rámci Slovenska patrí k dlhodobo najvyšším a v znižovaní životnej úrovne takmer všetkých vrstiev obyvateľstva.

Demografický vývoj

K 31.12.2008 žilo na území okresu 102 963 obyvateľov, z toho 53 109 žien, čo je 13,4% v rámci Košického kraja. V tomto roku sa narodilo 1 254 detí a zomrelo 1 259 osôb. Prisťahovalo sa 740 osôb a vysťahovalo 589 osôb. Prirodzený prírastok na základe uvedených údajov prestavuje –14 osôb a prírastok prisťahovaním + 151 osôb. V porovnaní s minulým rokom je celkový prírastok obyvateľstva nižší o 138 osôb.

Trh práce – zamestnanosť a nezamestnanosť

Priemerný evidenčný počet zamestnancov za 1. a 3. štvrťrok v roku 2008, za podnikateľské subjekty s počtom 20a a viac zamestnancov a všetky rozpočtové, príspevkové a spoločenské organizácie, bol v okrese Trebišov 9 789, čo je oproti minulému roku za porovnateľné obdobie o 1 231 menej. Priemerná mesačná mzda bola 8 316 Sk, čo je v porovnaní s priemerom Košického kraja o 2 793 Sk menej. Evidenčný počet zamestnancov k 30.9.2008 bol spolu 11 759, z toho ženy cca 6 000.

Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov je v okrese 48 367, z toho bolo k 31.09.2008 14 794 evidovaných nezamestnaných, čo predstavuje 30,59%- nú mieru nezamestnanosti. Zo 14 794 evidovaných nezamestnaných tvorili ženy 6 722 osôb, osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou 904 a absolventi škôl 723.

V priebehu roka 2008 bolo na Okresnom úrade práce v Trebišove zaradených do evidencie 9 960 nezamestnaných, čo predstavuje mesačne v priemere 830 zaevidovaných obyvateľov. Najčastejšie dôvody evidencie, resp. nárast počtu nezamestnaných, mali avízované a následné hromadné uvoľňovanie v poľnohospodárskych družstvách, na železnici, atď.

Už tradične sa najvyššia miera nezamestnanosti dosahuje v obciach Vojka, Svinice, Zemplín, Leles, Poľany, Somotor, Rad a Boťany, ktoré spadajú do územného obvodu Kráľovský Chlmec. V rámci obvodu Trebišov a Sečovce vysoká miera nezamestnanosti sa zaznamenáva v obciach Lastovce, Hrčeľ, Nižný Žipov a Bačkov.

Hlavné príčiny vysokej miery nezamestnanosti sú v celkovej stagnácii poľnohospodárstva a priemyslu, platobnej neschopnosti zamestnávateľských subjektov, likvidácii podnikov, odbytových problémov a neschopnosti vytvárať nové pracovné miesta. Najviac ohrozené skupiny občanov stať sa nezamestnaným sú najmä nekvalifikované pracovné sily, tj. občania bez vzdelania, prípadne so základným vzdelaním, občania so zdravotným postihnutím, absolventi škôl z dôvodu absencie práce a pracovných návykov, ženy s malými deťmi a osoby nad 50 rokov, z dôvodu ich nízkej flexibility, resp. adaptácie na nové pracovné podmienky.

Hospodársky vývoj

Okres Trebišov má rozlohu 107 385 ha, z čoho poľnohospodársky pôdny fond predstavuje 79 144 ha. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy je 57 962 ha ornej pôdy, 15 936 ha trvalo trávnych porastov, 1 619 ha viníc , 407 ha sadov a 3 220 ha záhrad.

Postupným delením družstiev, decentralizáciou, demonopolizáciou bývalých výrobno-hospodárskych jednotiek, ale aj likvidáciou a konkurzným jednaním poľnohospodárskych subjektov je v poľnohospodárstve zamestnaných iba 1 292 zamestnancov( u podnikateľských subjektoch s 20 a viac zamestnancami), s priemernou mesačnou mzdou 7 372 Sk. Počet súkromne hospodáriacich roľníkov je 157. Za obdobie rokov 1990-2005 ukončilo svoju činnosť približne 20 právnických subjektov u ktorých záväzky predstavovali 600 mil. Sk.

V okrese prakticky prestal existovať potravinársky priemysel, kedysi hlavné odvetvie ekonomickej činnosti a základný pilier hospodárskeho rozvoja regiónu. Priemyselná výroba má neustále klesajúcu tendenciu. Priemerný počet zamestnancov pracujúcich v priemysle je

1860, s indexom oproti roku 2008 – 80,7. Priemerná nominálna mzda bola 8 734 Sk, čo je druhá najnižšia v rámci Košického kraja. Podľa štatistických ukazovateľov došlo v stavebníctve k poklesu objemu produkcie viac ako o 50%. Je to následok pozastavenia financovania investičných projektov v záujme rozvoja okresu. Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 205, s priemernou mesačnou mzdou 10 847 Sk. V roku 2008 bolo v okrese rozostavaných 535 bytov. Výrazne prevyšuje rozostavanosť u rodinných domoch – 422. Ku koncu roka 2007 bolo rozostavaných 451 bytov, najmä v súkromnom sektore, s jednoznačnou prevahou súkromných domácich vlastníkov, resp. bytov v rodinných domoch.

Čo sa týka vnútorného obchodu, základná štruktúra tržieb sa nemení, Najviac sa tvorili tržby z veľkoobchodnej činnosti s potravinami, potom nasleduje predaj a údržba motorových vozidiel a napokon sú tržby hotelov a reštaurácií.

Na území okresu sú miesta, ktoré sú vhodné svojou polohou, charakterom a osobitosťami pre turistiku a cestovný ruch. Zatiaľ nie je cestovný ruch v našom regióne, čo sa týka kapacít a výkonov existujúcich ubytovacích zariadení, na želateľnej úrovni. Počet lôžok v okrese je 887 pri 7 ubytovacích zariadeniach.

Technická infraštruktúra a životné prostredie

Z hľadiska životného prostredia, okres Trebišov patrí k najviac zaťaženým územím v rámci Slovenskej republiky. Zásobovanie obyvateľstva nezávadnou pitnou vodou, patrí preto k najzávažnejším problémom z hľadiska výstavby technickej infraštruktúry. V súčasnosti je na verejný vodovod (v správe VV Košice) napojených iba 48 obcí, tj. 60,3% obyvateľstva, t.j. 62 071 osôb. V ôsmych obciach sa využíva obecný vodovod, ktorý je potrebné taktiež riešiť napojením na verejný vodovod. V 25 obciach okresu verejný vodovod chýba a obyvatelia používajú vlastné zdroje vody, ktoré sú kontaminované cudzími, zdraviu škodlivými látkami. V mnohých obciach je tento vodovod v štádiu rozostavanosti, resp stavebného konania. Na dokončenie týchto stavieb však chýbajú finančné prostriedky. Rovnako napojenosť obyvateľstva na verejnú kanalizáciu a ČOV je nízka a predstavuje iba 30,2% z celkového počtu. Najlepšia situácia z hľadiska vybavenosti technickou infraštruktúrou je v oblasti plynofikácie obcí. Plynofikácia bola realizovaná v celom okrese.

Stav životného prostredia v okrese Trebišov k 1.09.2008

V oblasti územného plánovania s nadobudnutím účinnosti zákona č. 237/2000 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, sa upresnil aj rozsah kompetencií obcí, ktoré vykonávajú právomoc stavebného úradu. Územný plán je schválený len v mestách Trebišov, Sečovce, Kráľovský Chlmec a v obci Čierna. V štádiu rozpracovania sú územné plány v obciach Streda nad Bodrogom, Pribeník, Dobrá, Egreš, Vojčice a Boťany.

Na úseku ochrany ovzdušia sa v roku 2000 uložila najväčším znečisťovateľom ovzdušia povinnosť uhradiť poplatky vo výške 454 900.- Sk. Ku dňu 1.7.2001 odbor životného prostredia v okrese Trebišov evidoval 105 prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Okres nepatrí medzi najviac zaťažené územia z hľadiska znečisťovania ovzdušia na Slovensku z dôvodu pomerne vysokej plynofikácie územia okresu a útlmu výroby priemyselných podnikov, čím výrazne poklesla úroveň znečisťovania ovzdušia znečisťujúcimi látkami.

Na úseku odpadového hospodárstva za rok 2006 došlo k výrazným zmenám v nakladaní s komunálnym odpadom. Uzavreté skládky sa nachádzajú V Čiernej nad Tisou, Brehove a Luhyni, v Brehove a v Kráľovskom Chlmci, ktoré sú postavené v súlade so zákonom o odpadoch. Výstavba skládky Ladmovce je v súčasnosti posudzovaná na Ministerstve životného prostredia SR. Priebežne sa zneškodňujú divoké skládky na jednotlivých obciach. Naďalej prebieha separovaný zber komunálneho odpadu v 39-ich obciach. Separuje sa sklo, papier, plasty, železo a textil.

Na úseku ochrany prírody a krajiny sa uplatňuje zákon č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Kvalita vody vo vodných tokoch na území nášho okresu je zlá. Vodné toky pretekajúce okresom zodpovedajú kvalitou vody akostnej triede III. až V., a to v ukazovateľoch kyslíkového režimu, fyzikálneho, chemického, biologického aj makro biologického znečistenia.

V súvislosti s minimalizáciou znečisťovania vôd je potrebné zvýšiť napojenie obyvateľstva na verejné kanalizácie, čo si vyžaduje vybudovanie kanalizačnej siete a ČOV v jednotlivých obciach okresu, pretože percentuálna napojenosť obyvateľstva na verejnú kanalizáciu je veľmi nízka (30,2 %). Táto úloha je prioritná aj z hľadiska ochrany podzemných vôd v regióne.

Príloha č. 3b

II. Základná charakteristika obcí v území pôsobnosti RRA zverejnená na Web stránke RRA

Okresy III.-IV. Košice:

Okres Košice III.:

1.) Košice – Dargovských hrdinov Mestská časť

Počet obyvateľstva: 28 500

Rozloha: 1 125 ha

PHSR: áno

2.) Košice – Košická Nová Ves Mestská časť

Počet obyvateľstva: 2 412

Rozloha: 945 ha

PHSR: áno

Okres Košice IV.

1.) Košice – Krásna – Mestská časť

Počet obyvateľstva: 3 500

Rozloha: 887,9 ha

PHSR: áno

2.) Košice – Nad Jazerom – Mestská časť

Počet obyvateľstva: 26 015

Rozloha: 366 ha

PHSR: áno

3.) Košice – Šebastovce – Mestská časť

Počet obyvateľstva: 616

Rozloha: 437 ha

PHSR: áno

4.) Košice – Vyšné Opátske – Mestská časť

Počet obyvateľstva: 1 572

Rozloha: 419 ha

PHSR: nie

5.) Košice – Juh – Mestská časť

Počet obyvateľstva: 25 019

Rozloha: 972 ha

PHSR: áno

6.) Košice – Barca – Mestská časť

Počet obyvateľstva: 3 054

Rozloha: 464 ha

PHSR: áno

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Košický kraj s rozlohou 6 752 km2 sa rozprestiera na juhovýchode Slovenskej republiky a zaberá 13,8 % jej územia. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom.

Podľa územno-správneho usporiadania sa člení na 11 okresov: Gelnica, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov. Krajským mestom sú Košice.

Na území Košického kraja sú vyhlásené 4 veľkoplošné chránené územia a to národný park Slovenský raj a chránené krajinné oblasti Slovenský kras, Latorica a Vihorlat. Prírodným unikátom je Dobšinská ľadová jaskyňa i Herliansky gejzír. Hospodársky i rekreačný význam majú vodné nádrže Zemplínska šírava, Bukovec, Ružín a Dobšiná. Územie patrí do severného mierneho pásma s priemernými ročnými teplotami na vybraných meteorologických staniciach 8,0 - 10,0o C (Košice - letisko, Rožňava); severné časti sú chladnejšie, juhovýchod však v niektorých oblastiach dosahuje až teploty vnútrozemských subtrópov.

Najväčšou riekou je Bodrog, ktorá je sútokom riek Ondavy, Tople, Latorice, Laborca a odvodňuje Východoslovenskú nížinu. Okrem tejto rieky je významný Hornád, ale aj Slaná a Bodva; juhovýchodným cípom územia 5,2 km úsekom preteká rieka Tisa.

V kraji sa nachádzajú energetické, rudné i nerudné suroviny. Z energetických sú to ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. Zdroje geotermálnej energie sú v okrese Košice-okolie, v lokalite Ďurkov. Z rudných surovín majú význam železné, strieborné rudy v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. Významné sú ložiská magnezitu v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, mastenca, sadrovca v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. V kraji sa nachádzajú rôzne druhy stavebného kameňa, tehliarske hliny, vápenec, kaolín, štrkopiesky a iné.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Kraj z hľadiska podielu na tvorbe hrubého domáceho produktu (13,3 % SR v roku 2000 ) a jestvujúcej hospodárskej základni patrí medzi najvýznamnejšie regióny Slovenskej republiky.

V okresoch kraja k 31.12.2002 pôsobilo vyše 45,3 tisíc organizačných subjektov, pri rozhodujúcom, trojštvrtinovom zastúpení fyzických osôb. Najpočetnejšiu skupinu, vyše 30 tisíc, predstavujú živnostníci. Podnikateľské aktivity sú sústredené najmä v odvetví obchodu a služieb, priemyslu a stavebníctva. Z územného hľadiska najmä v krajskom meste Košice a v okrese Michalovce.

Surovinovou základňou regiónu je oblasť Slovenského rudohoria, ktorá v dávnej minulosti podmienila vznik baníctva, hutníctva farebných kovov a strojárenstva. Tieto odvetvia pri dominantnom postavení novodobého hutníckeho kombinátu a chemických podnikov predstavujú rozhodujúcu zložku priemyslu. Ťažiskovými ekonomickými odvetviami sú priemysel (hutnícky, strojárenský, potravinársky, elektrotechnický, ťažobný, stavebných hmôt, palív a energetiky), stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Významná je potravinárska výroba spracúvajúca produkty poľnohospodárskej prvovýroby. Poľnohospodárska produkcia je sústredená v okresoch Košice-okolie, Trebišov, Michalovce a Sobrance.

Poľnohospodárska pôda zaberá viac než 338 tisíc ha, čo je 50,1 % výmery kraja; viac ako tri pätiny z nej tvorí orná pôda, tretinu trvalé trávne porasty. Lesy pokrývajú dve pätiny povrchu územia. Vyše troch štvrtín ornej pôdy je v okresoch Košice-okolie, Michalovce a Trebišov, lesy pokrývajú najmä územie okresu Gelnica a Spišská Nová Ves.

Celková dĺžka cestnej siete v kraji je 2 665,1 km (13,8 % SR), z toho ciest I. triedy je 284,2 km a II. triedy 670,9 km. Krajom prechádza 788,6 km železničných tratí. Významný je suchozemský prístav - prekladisko v Čiernej nad Tisou. V Košiciach sa nachádza letisko s medzinárodným významom.

Rozvinutá je sieť obchodu, služieb, finančných inštitúcií, zdravotníckych a sociálnych zariadení a vedeckých a kultúrnych ustanovizní. Vysoké školstvo je koncentrované v Košiciach, kde sa nachádzajú 4 vysoké školy (Univerzita P. J. Šafárika, Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva a Vojenská letecká akadémia M. R. Štefánika). V Košiciach sídli Ústavný súd SR a Kancelária prezidenta SR.

Cestovný ruch ako jedna z významných oblastí hospodárstva má na území všetkých okresov kraja veľmi priaznivé predpoklady na rozvoj. Prírodné krásy Slovenského raja sú jedinečné. Bez konkurencie je Slovenský kras s množstvom jaskýň, priepastí, plošín a ďalších zvláštností. Najlepšie výsledky v rozvoji cestovného ruchu vykazujú dlhodobo vďaka dobrým prírodným podmienkam okresy Michalovce, Spišská Nová Ves, Rožňava a Košice I. Prírodné krásy, bohatstvo kultúrno-historických pamiatok a pozoruhodností v týchto regiónoch sú významným motivačným prvkom zvyšovania návštevnosti turistov z domova i zo zahraničia.